+421 233 456 254

Aquaplaning a poľadovica: dva rôzne šmyky, rovnaký strach. Ako ich zvládnuť?

Mňa sa to netýka – tvrdí 9 z 10 vodičov pred nehodou. Ako zvládnuť šmyk pri aquaplaningu a na poľadovici?

Aquaplaning a poľadovica: dva rôzne šmyky, rovnaký strach. Ako ich zvládnuť?

Aquaplaning a poľadovica:dva rôzne šmyky, rovnaký strach. Ako ich zvládnuť?

Väčšina vodičov si myslí, že majú auto pod kontrolou. Až do chvíle, keď príde šmyk. Stačí pár sekúnd nepozornosti, priveľa sebavedomia alebo zlá reakcia – a z bežnej jazdy je zrazu boj o život. Ako sa líši šmyk pri aquaplaningu od šmyku na ľade? A hlavne – čo robiť, keď vás prekvapí?

Zimné mesiace patria k najobľúbenejšiemu obdobiu všetkých milovníkov snowboardov, lyží a korčúľ. No okrem bielej nádielky a radosti z Vianoc dokážu aj poriadne skomplikovať život. Vodiči kontrolujú pneumatiky, menia ich za zimné a s obavami sledujú, či budú ráno opäť škriabať námrazu. Nehovoriac o tom, keď vyrazia na cestu.

Možno máte chuť stať sa hviezdou internetu – ako poľský vodič v Špindli, ktorého video, na ktorom počas pár minút v šmyku nabúral ďalších sedem áut, sa stalo hitom sociálnych sietí.

Alebo aj nie. Šmyk a sklz vás totiž môžu prekvapiť kedykoľvek. Cestou do práce, na nákup alebo aj pri rýchlosti 130 km/h na diaľnici, kde už nejde len o plechy.

Ako sa na túto neočakávanú, no pritom pravidelnú situáciu pripraviť? Čomu sa dá vyhnúť? A čo robiť, keď dostanem šmyk?


Čo je vlastne šmyk

Šmyk je strata priľnavosti medzi pneumatikou a vozovkou. Auto potom nereaguje tak, ako čakáte – buď „nejde do zákruty“ (nedotáčavý šmyk), alebo sa „utrhne zadok“ (pretáčavý šmyk). K tomu môže dôjsť na vode (aquaplaning), na ľade aj na snehu. Každý, kto už niekedy zatočil rýchlejšie, než mal, vie, že stačí sekunda nepozornosti a auto si „robí, čo chce“.

Základný princíp: zachovajte pokoj, nechoďte proti autu a nechajte pneumatiky znovu nájsť záber.

Nedotáčavý šmyk

Snažíte sa zatočiť, ale auto ide po širšom oblúku rovno. Predné kolesá strácajú priľnavosť a vozidlo „neposlúcha“.

Čo pomôže:

  • Povoľte plyn, žiadne trhanie volantom.
  • Zmenšite uhol zatočenia (ak to situácia dovolí), aby sa predné kolesá mohli znova chytiť, a až potom zatočte.
  • Ak máte ABS, môžete jemne pribrzdiť v priamom smere – nikdy nie v oblúku.

Pretáčavý šmyk

Zadné kolesá strácajú priľnavosť a zadná časť vozidla sa odtrhne zo stopy. Auto sa začne stáčať dovnútra zákruty.

Čo pomôže:

  • Plyn úplne nepúšťajte. Držte ho jemne, aby predné kolesá mali ťah a mohli auto vytiahnuť z rotácie. Prudké pridanie by šmyk zhoršilo.
  • Zatočte smerom, kam klže zadná časť auta.
  • Sledujte smer jazdy očami – kam sa pozeráte, tam zvyčajne aj pôjdete.
  • Keď sa auto chytí, rýchlo narovnajte volant, inak prejdete do opačného šmyku.

(Pri autách so zadným náhonom plyn naopak pustite – výkon na zadných kolesách by šmyk zhoršil.)

Moderné stabilizačné systémy (ESC) toho zvládnu veľa, ale bez priľnavosti fyziku neoklamete.

 

smyk.jpg

 


Priľnavosť nie je len o pneumatikách

Na priľnavosť nestačia len kvalitné pneumatiky – dôležitý je aj samotný povrch. Auto sa ľahko odtrhne na štrku, šotoline, spadanom lístí alebo pri prejazde medzi suchým a mokrým asfaltom. Najčastejšie však rozhoduje počasie.

Teraz na prelome jesene a zimy – v období, keď bez dáždnika ani nevyjdete a stierače nestíhajú –, vás môže skôr ako šmyk na snehu alebo poľadovici prekvapiť aquaplaning. O čo vlastne ide?


Čo je aquaplaning

Aquaplaning znamená, že pneumatika stratí kontakt s vozovkou a namiesto po asfalte kĺže po vrstve vody. V tej chvíli auto nebrzdí a nedá sa riadiť, nech robíte čokoľvek. Príčinou vzniku aquaplaningu býva najčastejšie kombinácia vyššej rýchlosti, príliš plytkého dezénu a veľkej vrstvy vody.

Ako sa aquaplaningu vyhnúť

  • Znížte rýchlosť – kritická hranica býva už okolo 80–90 km/h pri silnom daždi.
  • Kontrolujte dezén pneumatík. Zákonné minimum je 1,6 mm pri letných a 4 mm pri zimných pneumatikách, no pre bezpečnú jazdu za mokra je ideálnych aspoň 3–4 mm.
  • Udržujte správny tlak – podhustené pneumatiky vodu vytláčajú horšie.
  • Držte sa mimo vyjazdených koľají, kde sa voda hromadí.

Žiadne opatrenie nie je stopercentné – aj pri správnom tlaku a dobrom dezéne sa môže stať, že vozidlo vojde do vrstvy vody a stratí kontakt s vozovkou.

Čo robiť pri aquaplaningu

  • Nepanikárte. Trvá to len pár sekúnd, ale tie rozhodnú.
  • Povoľte plyn, nohu z pedála.
  • Držte volant rovno – žiadne prudké otáčanie, auto aj tak nereaguje.
  • Nešliapte na brzdu – kým sa kolesá „nechytia“, brzdenie len predĺži kĺzanie.
  • Keď ucítite, že sa kolesá opäť dotkli asfaltu, jemne korigujte smer.

 

aquaplaning.jpg

 


Šmyk na ľade a snehu

Na rozdiel od aquaplaningu prichádza šmyk na ľade alebo snehu pozvoľna – ale o to horšie sa zastavuje. Pneumatika má v mraze oveľa menšiu priľnavosť a stačí malá chyba v rýchlosti alebo brzdení a auto stráca svoju stopu.

K šmyku najčastejšie dochádza:

  • pri prudkom brzdení alebo akcelerácii na zľadovatenom povrchu,
  • pri prejazde medzi suchým a klzkým úsekom,
  • v zákrutách s rozbŕdnutým snehom, pod ktorým je skrytý ľad.

Rozdiel medzi povrchmi je zásadný. Prašan býva relatívne bezpečný – pneumatiky v ňom ešte nájdu trochu opory. Mokrá, rozbŕdnutá brečka je naopak veľmi zradná: stráca trenie aj hĺbku a auto má tendenciu „plávať“. Poľadovica alebo zrkadlový ľad znamenajú takmer nulovú priľnavosť, takže vozidlo pokračuje zotrvačnosťou bez ohľadu na pokyny volantu. Naopak, keď poriadne mrzne, povrch býva tvrdý a suchý a auto sa správa čitateľnejšie ako pri teplotách okolo nuly.

Ako zvládnuť šmyk na snehu alebo ľade

  • Zachovajte pokoj – žiadne prudké trhanie volantom.
  • Povoľte plyn, auto potrebuje znížiť záťaž na hnacích kolesách.
  • Nebrzdite, kým sa kolesá znovu nechytia.
  • Držte volant v smere jazdy – ak zadok klže, jemne zatočte tým istým smerom.
  • Sledujte smer jazdy očami – kam sa pozeráte, tam zvyčajne pôjdete.
  • Keď sa kolesá znovu „chytia“, plynulo narovnajte volant a až potom jemne pridajte plyn.

Bezpečnostné pásy a štipka adrenalínu navyše

Vo všetkých prípadoch nezabúdajte na bezpečnostné pásy. Znižujú riziko smrti pri nehode až o 50 % – a aj pri rýchlosti 30 km/h môžu rozhodnúť, či z auta vystúpite po svojich. Štatistiky BESIP-u ukazujú, že každý piaty usmrtený vodič nebol pripútaný.

A ak predsa len túžite po štipke adrenalínu, skúste školy šmyku, zážitkové jazdy alebo driftovacie kurzy, kde si môžete vyskúšať správanie auta v extréme, ale v bezpečnom prostredí.

Šťastnú cestu!